Máme tu mamy (Ed.)

„Zažila som obrovský kultúrny šok. Moje skúsenosti a výchova ma pripravovali na to, aby som pracovala v zamestnaní. Takže keď som zostala doma, mala som pocit, akoby bol môj život bezvýznamný a akoby nemal skutočný cieľ.“

 „... a cítila som sa ako väzeň vo svojom osamelom malom svete doma. Všetko, čím som bola, na čo som sa pripravovala a čo som vždy chcela robiť, sa rozplynulo.“

Takto popisuje Holly Pierlot vo svojej knihe Mámy v jednom kole moment, keď sa definitívne rozhodla zostať doma na rodičovskej dovolenke. Žena môže k tomuto obdobiu zaujať rôzny postoj, ale každá sa viac či menej dostane do sociálnej izolácie. Zdá sa, že život sa odohráva tam vonku, za oknom, alebo v rozsvietených bytoch paneláku oproti. Ale nie u vás doma. Často je tento fakt podčiarknutý zmenou životného priestoru a novými okolnosťami.

S Holly by som sa vedela takmer vo všetkom stotožniť, keď píše: „Prvé dva roky manželstva sme mali nečakané ťažkosti. Stres z nového zamestnania, sťahovanie, keď zostalo iba zopár starých priateľov a takmer žiadni noví, prvé tehotenstvo s ťažkými nevoľnosťami a potom bábätko, nové finančné nároky a fakt, že na nás začali klásť obrovskú záťaž rodinné povinnosti, ktoré pre nás boli dovtedy neznáme.“

http://www.paulinky.cz/obchod/detail/Mamy-v-jednom-kole-a-jak-z-nej-ven

Psychológovia medzi významne stresory (stresujúce faktory) zaraďujú úmrtie blízkej osoby, vážnu chorobu, ale aj zmenu zamestnania, sťahovanie (v dnešnej dobe nie je výnimkou zahraničie), zmenu životného stavu, niekedy aj narodenie dieťaťa. A čo ak sa viacero z týchto udalostí stane súčasne? Výsledkom sú mimoriadne nároky na jednotlivca, ktorý daný stav musí zvládnuť  a spracovať. Nuž a väčšinou (aj dnes) je to žena, ktorá nasleduje svojho manžela.

Postupne môže sociálna izolácia narásť do stavu sociálnej deprivácie. Wikipédia k téme uvádza: „Človek je podstatou spoločenský tvor a nedostatok kontaktov s jedincami rovnakého druhu môže viesť deprivácii tohoto typu. Prejavuje sa melanchólioudepresiou a úzkosťou,... Typickou obeťou tejto deprivácie sú starí osamelí ľudia, nezriedka i s obmedzením pohyblivosti či oslabením zmyslových orgánov (zrak,sluch), teda s kombináciou ďalších deprivácií. Nedostatočné uspokojovanie sociálnych kontaktov môže mať psychosomatické následky.“ Matky majú v tomto smere rovnaké potreby, ako ktorýkoľvek iný človek a môžu sa najmä po zmene životného priestoru (svadba, sťahovanie) v novom prostredí cítiť vykorenené, neukotvené a osamelé, bez potrebných sociálnych väzieb. Navyše možnosti nadviazať nové kontakty sú nadmieru obmedzené: nechodíte už do školy, ani do zamestnania, domáci farníci majú svojich stálych známych, ale už nie silu, ani chuť osloviť niekoho nového. Cvičiť, alebo chodiť do materského centra (v malej obci) je často nemožné.

Naposledy dnes dajme slovo Holly: „Bola som veľmi osamelá. Philip bol celý deň preč v práci a chýbal mi. Deň čo deň som pozerala na hodiny, stopovala som jeho príchod domov a bojovala s nepochopiteľnými pocitmi hnevu, ak prišiel čo len o minútku neskôr. Počas dňa bola väčšina ľudí z našej ulice v práci alebo v škole, alebo na cestách, takže som nemala susedku, ku ktorej by som si mohla odskočiť. Ani pošta nám nechodila, takže som sa nemohla porozprávať ani s poštárom!“


Generácia zakladateľov Signálov má dnes rodiny a deti. S nimi prišli nové povinnosti a výzvy. Nenavštevujem materské portály (až na pár nevyhnutých výnimiek), ani sa nezúčastňujem rôznych materských diskusných fór. Musím priznať, že ich úroveň je často nesmierne nízka a informácie skôr dezorientujúce, ako prínosné. Faktom však zostáva, že tu máme mamy. Mladé ženy, ktoré nevyhnutne potrebujú určité sociálne a kresťanské zázemie.

Otázka: „Čo im môže tento priestor ponúknuť ?“, rozhodne nie je správna. Skôr by som sa spýtala, čo si môžeme ponúknuť navzájom, čím sa inšpirovať, ako vytvoriť OSOBNÉ VZŤAHY, založené na skutočnom záujme. A čím sa líšime od ostatných matiek, ak vôbec v niečom? Sú naším záujmom len trendy látkové plienky, púpavový med, alebo rady k výchove detí? Alebo potrebujeme a vieme ponúknuť ešte niečo NAVIAC, bez toho, aby sme Signály transformovali na "materský web"? 

Myslím, že ak chceme, môžeme. Rozhodne. Boh by snáď mohol byť čitateľný medzi riadkami našich životov ...a slov. Je tu veľký ´materský´ hlad po "niečom" viac. Vnímate ho?

(c) terre-eau

Ed. - editorial rubriky

Zajtra sa tešte na zbrusu nový článok od somniferky.

Zobrazeno 736×

Komentáře

VeronikaN

těším se!!:)

terre-eau

Čítali ste niekto (okrem somniferky, ktorá ju doporučila) ešte tú knihu ? Skúsili ste nejaký časový plán, ktorý autorka popisuje ? A vyšlo to ?

majkiii

@terre-eau : Četla. Částečně. Pomáhá mi to. :-) Ale chtělo by to ještě víc prohloubit.

Pro přidání komentáře se musíš přihlásit nebo registrovat na signály.cz.