Skica o všetkých mojich láskach

Chute, vôňe, pocity. Tichučko a jemne ma vedú. Trošku pateticky, plne nostalgicky. Do minulosti.

Predjarie. Zem je mokrá, tmavá, voňajúca. Cítiť zvláštnu vlhkosť, svetlo tak ostré a hlboké. Ticho zimy skončilo, počuť vtáky. Vášeň je v pohľade i vo vzduchu. Pijeme víno, cestujeme vlakom do Perouges, večeriame fondue. Šarmantný, zvodný a krásny je môj sprievodca. Miloval môj prízvuk. Daroval mi vanilku, ľaliu, orchidej aj exotické korenia netušených mien. Večerný kostol bol tak chladný.

Ruže a bozky. Vlhké dlane. Takto začínajú lásky.

 

 

Všade počuť hudbu. Nádhernú. V meste slávia jej sviatok práve dnes. Prvý letný deň a vietor vo vlasoch. Opriem sa do pedálov silne, rýchlo a letím po brehu Rhôny. Som sama. Kvety, výlety, večere skončili. A on poslal list. Vraj si ma nezaslúžil. Klišé. Ticho a samota. Zvláštny pokoj.

 

 

Práca sa nedarí, viazne. Nejde to. Tma je hustejšia i keď je dnes najdlhší deň. Slnovrat.

Stojím pred dverami. Zadávam jednoduchý kód. Vstupujem. Čaká ma ON. Starý známy, navždy neodvolateľný. Podivuhodný priateľ. Počúva. Viem, že je so mnou. Skutočný a nežný sprievodca. Vždy tu bol, aj teraz tu je. A z ticha adorácie sa rodí chvála. V samote je naplnenosť.

 

 

Vášne, lásky, radosti i slzy prichádzajú. A odchádzajú. Menia sa, plynú, napĺňajú sa a strácajú. Moje životné ciele. On zostáva. Trpezlivo, nežne, sladko aj vášnivo. Podivuhodný priateľ, nežný sprievodca, môj Boh.