Zasvätený život a  materstvo sú v mnohých aspektoch rovnocenné. Napriek tomu som až teraz objavila, aký poklad skrýva moje pole.


Keď pápež počas tohtoročných svetových dní mládeže vyzýval, aby sme neboli ľahostajní, najskôr som si predstavila utečencov, ktorým máme venovať pozornosť. Nemáme byť gaučovými kresťanmi a zo svojho pohodlného miesta sa nedať vyrušiť. Máme vstávať a reagovať na výzvy.

Kto mňa najviac vyrušuje z pohodlnosti? Deti. Neustále deti.

Deti, ktorých mám česť byť mamou.

V Písme sa hovorí o božom kráľovstve, ako o poklade ukrytom v poli. Ako o vzácnej perle. Kto poklad nájde, všetko predá a pole kúpi. Vlastním také pole, ale nebola som si vedomá, aký poklad obsahuje!

Materstvo je poľom, ktoré ukrýva božie kráľovstvo. Kráľovstvo, ktoré prichádza veľmi nebadane. Tak prirodzene, ako keď na zem padá dážď. Na prvý pohľad sa nič nedeje. A pritom je tu roztočená ruleta, kde hrám vabang. Hrám o všetko.

Denne stretávam Boha, ktorý ku mne prichádza jednoducho a bezprostredne. Aj v mojich deťoch... Dieťa, ktoré je maličké, konkrétne. Niekto, kto vo všetkom závisí odo mňa a pritom je samostatným, silným bytím. Osobou. Chrámom, ktorý nie je prázdny. Katedrálou obývanou a živou Duchom.

Je na mne, ako zareagujem. Môžem byť láskavá a starostlivá, alebo nahnevaná a unavená. Častejšia je druhá možnosť. Som zlá matka? Možno. A možno som len pútnik unavený námahou cesty.

Ponúka sa ďalšia paralela - ak sledujem SDM prostredníctom televízie, alebo internetu, vidím viac krásy: nádherný program, hlboké príhovory, krásne svedectvá. Nevnímam únavu pútnika, horúčavu, dlhé rady, niekedy aj zimu a hlad. Je to práve námaha cesty, ktorá pútnika paralyzuje, nedovolí mu povzniesť sa. Blokuje sústredenosť, ale aj ústretovosť a radosť. Človeku stačí tak málo, aby bol mrzutý! Obmedzte spánok na pár hodín, pridajte fyzickú aktivitu, zvýšte hluk, oddiaľte niekoľkokrát obed - a nespokojného človeka máte pred sebou. Keď ste unavený, nevidíte ostro (dušou), zmysly idú na automat, nevnímate, čo sa deje.

Ako matka malého dieťaťa som na tom podobne. Môj stav je často dôsledkom námahy (alebo množstva aktivít) a nedostatku spánku. Treba to vedieť a skúsiť hrať s žetónmi, ktoré mám.

Musím ale zadržať dych, keď si uvedomím do dôsledkov, čo moje pole obsahuje.

 

S vedomím...

...že ma dennodenne navštevuje Boh.

...že som našla veľký poklad a pole už nemusím kupovať!

...že - často nevedome - sa podieľam na tajomstve, ktoré ma presahuje.

 

S týmto vedomím treba ísť deň za dňom a VNÍMAŤ, že ticho a nebadane - ako dážď padajúci na zem - prichádza, realizuje sa, je TU!