Ako kôpka machu, keď úsvit na priedomí,

jasom prvým tváre dotkne sa,

ako jabloň zrelá, keď lístím gaštanovým

vidno v jeho očiach nebesá.


 

Čakania ticho, dotyku nesmelého tieň...

Tuším už príchod, vzduch chveje sa,

odráža napätie slov,

zem vydychuje teplo leta, pulz neklesá.

 

Počujem kroky, studené ráno dvíha sa,

za hmlou neistého,

ozvenou hlasu, šeptom,

je tu, jediné spýtať chystá sa.

---

PS: Často sú slová príliš málo, aby zachytili skutočnosť.

 

 

obr. od neznámeho autora