V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. (Lk 1,39)

Už len pár dní. Možno desať, možno jeden. Už len niekoľko dní a očakávame narodenie dieťaťa. Prenatálna zdravotná starostlivosť v Českej republike dnes patrí k najlepším na svete. Sú zabezpečené pravidelné kontroly pre matku i dieťa, žena má právo ísť 6 týždňov pred pôrodom na materskú dovolenku. Následne, 6 týždňov po pôrode, je chránená zákonom, ktorý nedovoľuje takúto ženu zamestnať, ale rešpektuje čas nevyhnutný na zotavenie sa matky i nevyhnutnosť starať sa o dieťa.

 V tých dňoch ... (Lk 1,39)

Na čas pred pôrodom som sa tešila. Robila som si plány, aké kvantum vecí stihnem ešte vybaviť, zariadiť, ako po sťahovaní do nového bývania všetko upracem a pripravím. Veď pokiaľ ma pôrod neprekvapí, budem mať dostatok času. Pravdou je, že prvé dva týždne na materskej som sa musela spamätať a zastaviť sa z hektického životného tempa za posledný rok. Neuveriteľne veľa zmien, dve zamestnania, dve sťahovania, tehotenstvo, neustále infekcie a prechladnutia, ktoré naznačovali, že je toho veľa. Pomaly som zabrzdila. Po 2 a pol týždňoch som cítila, že je tu čas nabrať nový dych a pripraviť veci na pôrod. Chcela som čas využiť maximálne, verila som, že budem mať dosť síl byť aktívna. Netušila som, že mi bruško každým dňom oťažie tak, akoby som práve zjedla fúru kameňov a v noci sa už nevyspím. Nutnosť vstávať a chodiť na záchod každých 20 minút v prvej polovici noci, potom 4 hodiny spánku, ktoré sú prerušované nutnosťou vstať na záchod „len“ každú hodinu. Navyše teploty, ktoré sú tretí týždeň okolo 35-ky, každý druhý deň 37 stupňov. Tropické noci. Už mesiac poriadne nepršalo, vzduch je suchý, ale napriek tomu ťažký. Ruky a nohy opuchnuté od tepla - skrátka byť v 9.mesiaci v auguste je náročné. Tehotenstvo samozrejme každý znáša trochu inak, ale objektívne je to skutočne iný stav  a telo je ku koncu fyzicky vyčerpané. Dieťa potrebuje vápnik, železo a matka ich dáva zo svojho.

... sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa ... do mesta v hornatom kraji. (Lk 1,39)

Známy biblický príbeh, príbeh stretnutia a radosti, čítam v kontexte skúsenosti inak. Vnímam medzi riadkami obrovskú starostlivosť, empatiu /Mária sa rozhodla, pochopila potrebu/, bezodkladný záujem /hneď, ako sa to dopočula vydala sa na cestu/, obetu /hornatý kraj, ďaleká cesta/, naliehavosť /ponáhľala sa/ a vytrvalosť /zostala asi 3 mesiace/.

Škoda, že v našich podmienkach sa s podobnými postojmi tehotná žena dostane do kontaktu len zriedka. Ľudia už bytostne nezdieľajú svoje potreby a pocity, nestretávajú sa na úrovni srdca a pripravujú sa tak o radosť.

Tradičné väzby okruhu širšej rodiny sa rozpadli, spoločnosť orientovaná na výkon nemá čas vnímať potreby niekoho slabšieho – či už detí, starých ľudí, alebo napríklad tehotných žien. Maximum je, že tehotnej uvoľnia miesto v električke, a aj to z 90 percent staršie ženy, ktoré vedia pochopiť jej stav. Budem písať osobne, keď vnímam, že v novom prostredí som nenašla nikoho, kto by bol ochotný skutočne bezprostredne a nezištne pomôcť. Nemyslím tým formálny návrh – „ak bude niečo treba“ – ale reálnu pomoc typu – vidím, že je treba umyť schodisko, alebo okná, tak vezmem vedro a urobím to, lebo ty to teraz nezvládneš. /Samozrejme, záblesky pomoci v podobe ponúknutých vecí od kamaráta, alebo požičaného kočíka existujú, ale chcem poukázať na určitý sociálny posun./

Každý má svoj život. Viac, či menej uzavretý. Viacgeneračné rodiny vymizli a tak od toho, kto pomoc v takejto rodine sám nezažil ju nemožno ani očakávať. Celospoločenský posun nastal od kolektívnej, vzťahovej, širokej rodiny k individualizmu. Každý má svoje záujmy. Svoj život. Máme predsa zdravotnú starostlivosť, linku 112 a prípadne aj upratovacie služby.

Dnes je už len veľmi málo ľudí, ktorí sú ochotní vydať sa na cestu, ponáhľať sa a zostať. Verím, že práve im na konci časov Pán povie: „Požehnaní ste.“ – a budú prekvapení, lebo si ani neuvedomili, že sprostredkovali pomoc tomu najmenšiemu z malých. A ďalší sa rovnako prekvapene spýtajú: " A kedy sme ťa Pane videli hladného, nahého, alebo pocestného...?"