Pred rokmi v Lyone som zažila slávenie liturgie a napísala na mobilnom zariadení bez diakritiky tento text. Preco sa nepodelit s viacerymi ludmi, ktorym by malo na sposobe slavenia zalezat   ?


V nedelu sa vstupna piesen spieva dlha. Casto ma 7 sloh. Nikto sa neponahla a pokojne sa z tych siedmych este 3-4 slohy znovu zopakuju, pretoze sprievod celebrujucich ide ako sa patri – slavnostne. A ludia nie su nervozni, ze nieco trva dlho. Je to radost. Je to oslava. Nikdy pri nedelnej svatej omsi rano nechyba kadidlo. Vzdy je nesena kniha Evanjelii s obrovskou uctou. Pri vecernych omsiach mladych v nedelu su vstupne piesne dokonca tri. Prva na klasicky vstup, potom knaz zacne prezehnanim a vyzve vsetkych, aby chvalili Boha – nasleduju dalsie 2 piesne. Samozrejme, su v sulade s liturgickym obdobim roka. Nikdy vsak nie viac ako tri celkovo.

Nie je zriedkave, ze ludia sa hybu - dalo by sa to nazvat, ze je to tak trochu hanblivy tanec Europanov, zial nemame dispoziciu tesit sa ako krestania, ktory maju korene v Afrike. Casto tiez maju ludia postoj s rukami trosku pozdvihnutymi a s otvorenymi dlanami otocenymi hore. Nasleduje Kyrie a aj tu ma prekvapilo, ze sa vacsina skloni a prezehna, akoby dostavali rozhresenie pri spovedi. Oni si zrejme v porovnani s nami na Slovensku a v Cechach lepsie uvedomuju, co knaz vlastne hovori. Gloria je tak slavnostna ako vstupna piesen, co sa tyka postoja ludi, a u niektorych sa to prelina z gestami, ktore mozno u nas vidiet u charizmatikov. 

Nasleduju citania, vzdy citaju laici, potom Evanjelium (aj tu sa vlastna kniha prenesie slavnostnym sposobom na ambon) a kazen (kazda nedelna kazen je zaznamenana a ulozena na internete, takze si ju mozem vypocut aj teraz). Po kazni nie je zriedkavy krst 2-3 malych deti. To je naozaj zazitok. Kazdy, kto to videl a nebol na taketo slavenie zvyknuty bol prekvapeny. Vsetci veriaci stoja, spolocne vyznaju vieru formou otazka-odpoved. Potom nasleduje krst. A pozor!! Na zelanie rodicov, dufam, ze po dobrom zvazeni, su casto deti krstene aj celkovym ponorenim do krstnej vody (ono samozrejme su pripravene a zohriate stojanove ohrievace, ale ja osobne - no neviem). Vsetci ludia zacnu spievat, je to slavnostne a hlboko radostne. Zatial mamicky s krstnymi idu obliect deti do novych bielych kosielok. Ked sa vratia spat pred oltar zvacsa otec zdvihne dieta vysoko vo vystretych rukach, tvarou ku vsetkym ludom. Ti spievaju piesen:

 

« Tu es devenu le fils de Dieu et Frere, - Stal si sa synom Božím a bratom

Alleluia…… » 

Vsetci v tejto piesni tlieskaju do rytmu v refrenoch a napokon sa nakoniec premeni piesen v potlesk. Potom pokracuje sv. omsa. Pocas zbierania milodarov spieva zbor, nie ludia, aby nebola rusena ani liturgicka piesen. 

Zasa je pouzivane kadidlo aj v tejto chvili - predstupi ministrant aj pred ludi, ktori sa postavia, uklonia sa a urobi vlastne to iste ako knaz..... neviem to celkom dobre popisat, tusim, ze najprv su obideni celebranti, potom knaz obide oltar a obetne dary a napokon ludia.

Vyznamny je spev Sanctus – odvtedy, co som citala zivotopis p. Kubicka, si uvedomujem, ze v tej chvili spievame s archanjelmi a celym zastupom Bozich svatych. Najviac zo vsetkeho ma vsak v Lyone oslovil sposob, akym knazi boli pritomni na premeneni….. Neviem, ci som to presne vyjadrila. Jednoducho knaz zdvihal chlieb-hostiu velmi pomaly a s obrovskou uctou, jeho oci sa ani na chvilku nezamerali na nic ine, ako na hostiu. Podobne boli vyzvani aj ludia, aby sa pozerali, aby nabrali doslovne « plein yeux » - « plne oci, plnost pohladu ». Po dost dlhom case, mozno pol minuty, knaz opat velmi pomaly a obami rukami polozi Eucharistiu. Vtedy sa vsetci ludia, hoc aj klacali, este hlbsie sklonia, niektori, ktori boli mimo lavic, sa az celom dotknu zeme. Knaz si v tej chvili klakne, ale tiez tak zotrva aspon 10-20 sekund, relativne dlho. Potom sa na jeho slova "Hla, toto je kalich mojej krvi…….” ludia zdvihnu, aspon tak, ze opat svoj pohlad fixuju na kalich a opat sa vsetko zopakuje velmi pomaly a dosledne.

V tej chvili sa Ti mohlo naozaj zdat, ze kalich vo vzpriamenych rukach knaza, ze to vsetko je jednota; ze je spojene nebo a Zem.

Otcenas sa Francuzi modlia ako davni rimski krestania – s rozpazenymi rukami, s dlanami hore. Napev je z vychodnej liturgie, pripomina mi nieco z pravoslavia. Ked sa spieva, je to vzdy bez organu, alebo ineho sprievodu – iba hlas ludi.

Pri prijimani bolo zvlastne, ze ludia poklaknu na sekundu pred prijatim Eucharistie – je v tom naozaj povedane - Pan moj a Boh moj. U nas sa rychlo prezehnaju, v St. Nizier, ked prijima clovek pred tebou, druhy za nim zatial rychlo poklakne. Mne osobne sa to velmi pacilo.   

Napokon zaverecna piesen je naozaj piesnou radosti, ludia ju casto aspon trochu doprevadzaju tlieskanim. Knazi stoja pri vychode z kostola, aby kazdy, kto ich chce oslovit, mal moznost.