Vonku som zatvorila novembrovú zimu, odkrojila si tri kúsky chleba a urobila teplé kakao. Práve som sa vrátila z mesta, kde som mala možnosť zúčastniť sa výnimočnej prednášky. Na pôde Filozofickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci dnes večer hovoril mons. Prof. PhDr. Tomáš Halík Th.D. (Vopred jeho zástancov či odporcov upozorňujem, že mojím cieľom v tomto blogu nie je interpretovať obsah prednášky, ani môj osobný postoj k myšlienkam profesora.)

 

Z nemocnice som utekala rovno na fakultu, aj tak som však prišla o pár minút neskôr. Malá aula praskala vo švíkoch. Auditórium bolo plné, študenti sa tlačili vzadu, aj pred dverami stál hlúčik ľudí a nehybne počúval.

Nechcela som prísť o možnosť sústrediť sa na to, čo profesor hovorí. Predrala som sa cez skupinku pri dverách dovnútra a potom ešte ďalej, pred ľudí stojacich v strednej uličke. Na Halíka som jednoducho bola zvedavá. Možno tak trochu ako "jeho" Zachej, ktorý počul, že Ježiš ide okolo, aj ja som si nedôverčivo, ale s nadšením prišla pozrieť český fenomén, ktorým profesor Halík nepochybne je.

Poobzerala som sa nenápadne, a keď som zistila, že to nemôže nikomu vadiť, sadla som si na kraji uličky na zem. Bolo to dobré miesto. Mohla som sa sústrediť na prednášané a mať možnosť sledovať Halíka počas príhovoru; vidieť jeho gestá, mimiku i spôsob, akým svoje myšlienky prezentuje.

Niekedy sa mi zdal príliš rozvláčny, zbytočne zdĺhavý. Nepochybne ale dokáže sústredeného poslucháča vtiahnuť do svojho myšlienkového sveta.

Cítila som obrovskú radosť, keď sa v istých momentoch naše myšlienky pretli, alebo zjednotili; presne tak, akoby niekto za mňa povedal to, čo sama ťažko formulujem. Niekedy som nesúhlasila. Ale bola to radosť intelektuálna, zdieľaná a zažívaná skupinou ľudí všetkých generácií.

Bola to radosť slobody prejavu. Potešenie, že teologicko-náboženské témy majú na univerzitách slobodu. Radosť z diskusie, argumentov a názorov iných. Jednoducho čistá intelektuálna radosť z toho, čím vo svojej podstate UNIVERZITA je:

spoločenstvo profesora a jeho poslucháčov, miesto diskusie, pôda otvorená, slobodná a rešpektujúca. Miesto, kde ľudia prichádzajú so záujmom dozvedieť sa a stretnúť sa. Kde zdieľajú idei a kde môžu jasne hovoriť o svojom poznaní. Vďaka Bohu za dar slobody. Dnes večer ma ovanula opäť krásna eufória ponovembrových dní roku 89.